Choď na obsah Choď na menu

Nicejský koncil a utajená história cirkvi

31. 5. 2013

História kauzy pohanstva v kresťanstve

Nicejský koncil 325

Dosť veľa času som venoval študovaniu histórie Nicejského koncilu. Práve tento koncil je rozhodujúci bod ku pohanstvu.

Na Nicejskom koncile bol prítomný cisár Konštantín, ktorý koncil aj sám zvolal. O Konštantínovi sa obecne hovorí, že hral na dve strany podporoval ako aj pohanov tak aj kresťanov a nie je možné určiť či bol vlastne pohanom alebo kresťanom. V niečom kresťanov podporoval a v niečom im prekážal, v jednotlivých časových obdobiach sa to všelijako striedalo. Až ku koncu života sa dal pokrstiť ariánskym kňazom.

Historické pramene jasne hovoria, že Konštantín nasilu presadil Nicejské vyznanie to znamená, že politická moc diktovala cirkevné normy.

Početnú prevahu tvorili na koncile Gréci. To znamená, že na koncile sa diskutovalo po Grécky. Som ale zvedavý či sa ostatným negréckym biskupom aj skutočne poctivo prekladalo, čo sa vlastne na koncile preberalo. Možno väčšina biskupov ani nevedela čo podpisuje, keď podpísali podporu koncilu, nevedeli možno ani o tom čo sa tam vlastne preberá. Nemožno vylúčiť, že jazykovú bariéru grécki heretici dokázali dobre využiť, na rôzne intrigy alebo aj zámerne zlé preklady-tlmočenie.

Koncilu sa síce zúčastnili aj arianisti, ale nemám najmenšie pochybnosti, že početnú prevahu, tvorili Gréci a heretici. Ak by Konštantínovi naozaj záležalo na pravde a ak by bol koncil naozaj seriózny, muselo by tam byť rovnocenné zastúpenie oboch protiprúdov. Nemožno vylúčiť, že mnohým arianistom jednoducho neoznámili, že sa koncil vôbec koná, aby tam nemali početnú prevahu.

Treba počítať aj s tým, že celá história koncilu je zfalšovaná a cirkev sa snažila ututlávať a prekrúcať históriu koncilu ako sa len dalo, pretože bola to fraška, hanba a megakauza, za ktorú sa katolícka cirkev hanbí až doteraz. Pretože cirkvi sa muselo veľmi ťažko vysvetlovať, prečo prijala pohanské učenie koncilu, keď Biblia je čisto monoteistická. Cirkev sa snažila ututlávať túto kauzu prijatím Pseudo-atanázoveho vyznania viery, ktorý je akýmsi ekumenickým kompromisom pohanstva a kresťanstva – hovorí že máme troch bohov a predsa jedného. Ale samozrejme toto učenie Pseudoatanázového vyznania je veľmi smiešne a protichodné, pretože toto vyznanie je samo o sebe si odporujúce, keď hovorí že máme troch bohov a predsa jedného, resp. hovorí o troch zjednotených božstvách čo je vlastne tiež pohanstvo.

Ale cirkev vždy veľmi poctivo počas svojej histórie bojovala proti Bohu. Aj keď si cirkev uvedomovala obrovskú frašku Nicejského koncilu, nikdy sa nesnažila znovu prediskutovať túto tému na nejakom neskoršom koncile. Cirkev doslova bojovala proti Bohu počas celej svojej histórie

Ale katolícka cirkev nemusela prekrúcať históriu len samotného Nicejského koncilu (NK), ale aj aj históriu pred NK. Pretože pred NK cirkev jednoznačne hlásala monoteizmus a bolo treba zničiť a spáliť všetky historické dokumenty pred NK. Drahí priatelia zdá sa Vám nejaká náhoda, že existuje tak záhadne málo kresťanskej literatúry napísanej pred NK? To žiadna náhoda nie je!!! Ani cisár Nero toľko škody nenarobil kresťanstvu ako Konštantín. Historické pramene jasne hovoria, že všetká monoteistická (ariánska) literatúra musela byť spálená. Kto by držal monoteistickú (ariánsku) literatúru, dostal by trest smrti!!! Tak sa to jednoznačne hovorí v historických prameňoch. Ale čo to znamenalo? To znamenalo to, že sa spálila úplne všetká literatúra všetkých kresťanov, všetkých cirkevných otcov, všetkých duchovno cirkevných intelektuálov, biskupov z pred časov NK (chvalabohu okrem Biblie)!!!!!! A naozaj doteraz nemáme žiadnu literatúru pochádzajúcu z cirkvi pred NK. Pred NK nikoho ani nenapadlo urobiť z monoteistického kresťanstva pohanské náboženstvo. A predsa sa nejaká predkoncilová literatúra zachovala. A známi sú len dvaja autori a tí samozrejme majú monoteistický názor a preto sú dodnes RKC kritizovaní z ariánstva. Je ním prvý známy historik kresťanstva Eusebios z Kaisareie 265 – 339 (mimochodom angažoval sa aj pri NK, listami si zastával Ária, za čo mal potom problémy a bol perzekuovaný)

Ďalším významným monoteistickým teológom je Órigenes 184/185 – 253/254. Pri tomto človeku som si ale všimol ale zaujímavú vec vo Wikipédii!!!! Vo rôznych jazykoch sa o ňom píše rôzne!! Jeho teológia je RK cirkvou manipulovaná a prekrúcaná až dodnes, že údajne jeho teológia je v súlade s pohanskou trojicou. Naproti tomu najdôveryhodnejšia angliská Wikipédia, ktorí ma najviac citácii, priznáva, že jeho učenie je v rozpore s pohanskou trojicou. Prvý krát sa trojičná pohanská teológia začala formovať pri NK a to bol čisto výmysel cisára Konštantína. Dovtedy to nikoho ani nenapadlo. Ale keď prišla stredoveká RKC na to, že na teologických fakultách vlastne nemajú k dispozícii žiadnu zpohanštenú kresťanskú literatúru z obdobia pred NK, dobrý im bol aj Origenes, ktorého učenie sa najprv prekrútilo, že je údajne v súlade s pohanskou trojicou a potom prekrútené začalo vyučovať.

V naozaj celej celučkej anglickej wikipédi som nenašiel žiadnu rannokresťanské literatúru s výnimkou novozákonných apokryfov a dvoch horeuvedených autorov.

Samozrejme RKC nevyhlásila za svätých Órigena ani Eusebiosa z Kaisareie. To je samozrejmé. Ale tiež nevyhlásila nikoho za svätého žijúceho pred NK, kto napísal nejakú literatúru okrem autorov apokryfov (nasledovníkov apoštolov, napr. Barnabáš) a autorov Biblie.

Nicejský koncil by bolo najlepšie premenovať na Konštantínov koncil, pretože jeho znenie nadiktoval čisto Konštantín

 

O samotnom koncile

Učenie koncilu je vlastne pohanské učenie, ktoré nadiktoval sám cisár Konštantín biskupom a tí to schválili. Konštantín sa akiste neposlušným biskupom vyhrážal aj trestom smrti, ak mu koncil neschvália. Historické pramene tiež hovoria, že Konštantín dá mnohé čestné miesta vo svojich úradom biskupom. To znamená, že na koncile Konštantín určite biskupom veľa sľuboval, že im dá veľa výhod ak ho poslúchnu a tak sa aj stalo. Je zrejmé, že Ária Konštantín nepopravil len z toho dôvodu, aby sa ľud príliš nevzbúril, ak by videl takú krutosť. A odpadlíckym biskupom nešlo o nič iné len o kariéru, cisárovu priazeň o nič iné im nešlo len o to, aby sa prilíškali Konštantínovi a prikivovali mu vo všetkom ako chce on. To je ale obrovská zrada Krista, keď biskupi schválili čisto pohanské učenie!!!! Čo by sa stalo, ak by biskupi riskovali cisárovu priazeň? Áno možno by popravil pár biskupov a cirkev by začala byť znovu prenasledovaná, ale pravé kresťanské učenie by bolo vyučované doteraz. Aj dnes je cirkev obrovsky skazená a odklonená od Krista, ale vtedy to bolo neporovnateľne horšie. To boli doslova antikritovské časy. Konštantín bol ako predchodca antikrista a ktovie či nenarobil ešte viac škody, ako narobí ten skutočný antikrist, ktorý ešte len príde. Možno by bolo treba koncil premenovať ako predantikristovský koncil. Ale tu nie je chyba len Konštantína, možno ešte viac zla narobili samotný biskupi, ktorí mu vo všetkom pritakávali a prilíškavali sa mu. A len pre svoju kariéru nemali zábrany podporovať či aj priamo nariaďovať spálenie všetkej pravokresťanskej monoteistickej literatúry. Aj samotní biskupi ak niekoho objavili, že je pravý kresťan a má monoteistickú literatúru, privovali vojakov, aby danému pravému kresťanovi vykonali trest smrti. Takže prenasledovanie kresťanov sa znovu začalo – ale už nie len zo strany ale aj z vlastných radov – samotnými biskupmi – bolo to prenasledovanie cirkvi zvnútra.

Z veľkej Božej milosti sám Boh, svojou Božou mocou zachránil aspoň Bibliu. Nebyť Božieho zásahu, spálili by aj Bibliu – veď aj tá je predsa ariánska. Chvalabohu aspoň Biblia sa zachovala ale aj tú mali v úmysle biskupi a Konstantín spáliť – o tom niet najmenších pochýb, pretože koncil bol v jasnom rozpore s ňou a to si oni dobre uvedomovali.

Ale šikovní Gréci boli aj tak vynaliezaví. Jednoducho hneď po koncile prepísali a poprekrucovali Bibliu a to tak radikálne, ako by si to nedovolili ani svedkovia jehovovi (ide o Byzantskú verziu Biblie používanú protestantami a pravoslávnymi)

Možno niekto povie, že to je hlúposť povedať, že Nicejský koncil má pohanské učenie. Ale je čierne na bielom dokázané, že tento koncil pohanský skutočne bol!!!!

Konštantín bol šikovný inteligentný človek a na prvom mieste mal stabilitu Rímskej ríše. Nie všetci konvertovali na kresťanstvo, v ríši bola možno polovica pohanov. A dobre vedel, že tieto dve náboženstva Ríšu vnútorne rozdeľujú. Nuž a Konštantín prišiel s dobrým nápadom: urobiť ekumenizmus kresťanstva a pohanstva, vytvoriť celkom nové náboženstvo, ktoré bude prijateľné ako aj pre kresťanov tak aj pre pohanov

Pohania si toto vyznanie mohli interpretovať podľa seba. Napr. veriť v Otcovho Syna nebolo nič pre nich nové (v Gréckej mytológii mali bohovia manželky, potomstvo, boli dedovia, mali vnúčatá.... Napr. aj hlavný boh Zeus, bol synom nejakej bohyne a boha a mal aj početné potomstvo)

Navyše ako o stvoriteľovi sa hovorí ako aj o Otcovi tak aj o Synovi – tak perfektne máme dvoch bohov stvoriteľov, podľa gréckej mytológie svet stvorili viacerí bohovia.

To, že „otec a syn sú jednej podstaty“ (píše sa v Nicejskom vyznaní), to prezrádza, že sú obaja bohovia, božskej podstaty, tým chcú povedať, že Ježiš podľa nich nie je len človek ale boh.

Tak toto je skutočne ekumenizmus s pohanmi. Čo môže pohanovi prekážať na tomto vyznaní? Nič. Ide naozaj o čisto polyteistické vyznanie.

Monoteistický prvok je ten, že sa tu verí len v troch silných bohov (nie v stovky). A tiež sa priamo nehovorí o existencii troch alebo dvoch bohov – týmto pojmom sa radšej vyhýba, aby to nepodráždilo kresťanov.

Vyznanie hovorí o druhom bohu – synovi ako o rovnocennom k otcovi. To je niečo nové pre pohanov dvoch rovnocenných stvoriteľov grécka mytológia nepozná. Grécka mytológia hovorí pokiaľ viem o bohoch, ktorý má každý inú vlastnosť, kým tu sa zdôrazňuje rovnakosť oboch bohov, (obrazne povedané sú to akoby ľudské dvojičky, ktoré sú vzhľadom rovnaké a líšia sa len povahou). Ale to nič nemení na to, že ide o čisto polyteistické učenie a ktoré ani v najmenšom náznaku nemá podporu v Biblii

(Hádam nemusím pripomínať, že Konštantín bol veľmi dobrým znalcom gréckej mytológie, bolo to jeho územie a oboje kultúry (Grécka a Rímska) boli silne previazané)

Toto vyznanie by som označil ako čisto polyteistické zo zopár monoteistickými prvkami.

Nakoľko sa hovorí, že otec a syn sú rovnaký, rovnako veľký (jednej podstaty), je tu náznak, akoby bol Otec a Syn stotožňovaný sa mohlo vnímať ako monoteizmus. Ale na ich ztotožňovanie nemáme najmenší náznak, dôkaz v Biblii. Ale nakoľko ešte bola v krajine prevaha pohanstva v mentalite ľudu, určite bolo toto vyznanie pochopené pohansky, že existujú dvaja rovnocenní bohovia stvoritelia

 

Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa všetkého viditeľného aj neviditeľného.
A v jedného Pána, Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého vzniklo všetko - to, čo je na nebi, aj to, čo je na zemi - ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil a vtelil sa, stal sa človekom, trpel a na tretí deň vstal (z mŕtvych), vystúpil do nebies, príde súdiť živých i mŕtvych.
A vo Svätého Ducha.
Tých však, ktorí hovoria „Bol čas, keď nebol“ a „Pred svojím zrodením nebol“ a že vznikol z nebytia alebo z inej hypostázy či podstaty, čo tvrdia, že Boží Syn podlieha zmene či premene, tých všeobecná a apoštolská Cirkev anatematizuje.

 

Koncil sa všeobecne vnímal ako ekumenický čo ale v preklade znamená celoplošný, globálny. Grécke slovo ekumenizmus sa ale spájalo s plošnou politickou mocou, to znamená, že Konštantín zvolal Koncil s výlučne politických cieľov

 

V anglickej wikipédii sa píše:

Jednalo sa o prvý generálny rada v dejinách cirkvi od Apoštolskej rady Jeruzalema , apoštolský koncil ktoré vytvorili podmienky, za ktorých pohania mohli spojiť cirkev.

Tak toto je teda naozaj veľmi kontroverzná kauza. Veď priamo vo wikipédii editori, ktorí majú opačný názor ako ja, hovoria, že sa tu jednalo o ekumenizmus s pohanmi!!!! Tak teda toto už predsa ani nie je tajné. Veď to už dokonca oficiálne hovoria aj historické pramene!!

 

Mnohé historické náznaky aj hovoria, o tom, či nebol po NK Konštantín aj kultovo uctievaný (čo je logické keď bol za pohanské ciele), ako to bolo ešte aj za pohanstva (vtedy bol cisár považovaný za boha). Podľa oficiálnej verzie sa hovorí, že i keď sa Konštantín do učenia cirkvi nestaral, dalo mu to výsostné významné postavenie nad cirkvou. S úplnou istotou hovoria historické zdroje, že mal silnejšiu funkciu v cirkvi ako pápež. A ak by bola pravda, že bol Konštantín uctievaný v tej dobe bola by to veľká kauza a fraška pre RKC a to by sa určite snažila RKC ututlať ako sa len dá.

Čo ma naprosto šokovalo, Konštantín je oficiálne RKC vyhlásený za svätého!!!!!! (Po správnosti už len s princípu nemohol byť vyhlásený za svätého, pretože aj podľa oficiálnej verzie nebol vzorným človekom a počas celého života kadejako krivo kľučkoval medzi pohanstvom a kresťanstvom a dal sa pokrstiť ariánskym biskupom, aj po svojej smrti mal striedavé názory na ariánov a pohanokresťanov). Už len to samé je obrovská fraška pre RKC. Je isté, že Konštantín bol kultovo uctievaný aj po svojej smrti (pretože bol vyhlásený za svätého). A nemožno vylúčiť, že práve po smrti Konštantína Veľkého začal byť celkovo v cirkvi zvyk, kultu svätých, čo je ale tiež pohanské. (kauza uctievania svätých môže mnoho súvisieť,že to všetko pôvodom slúžilo na čisto politické ciele. Jeden historik upozorňoval, že tomu tak naozaj bolo. Napr. svätorečenie sv Štefana, ktorý mal na konte aj vraždy. Následníci Štefana sa mohli veľmi odvolávať na štefanovskú tradíciu a tak si vyslúžili úctu rešpekt a „božiu“ autoritu u ľudu)

 

Konštantím mal politickú moc prakticky nad úplne celým územím, kde sa kresťanstvo nachádzalo (vrátane Grécka, takže aj na samotných Grékov, ktorých tam bolo najviac mal perfekný politický vplyv). To bolo ale veľmi zlé, pretože jeho veľkoplošný vplyv úplne zdevastoval kresťanstvo. Ak by mal vplyv len na polovicu územia, pravá viery by sa skôr zachovala

 

Po smrti Konštantína I. nastúpil Konštantín II a ten sa snažil znovu presadiť arianizmus. Ale duchovenstvo bolo veľmi tvrdošijné a nepoddajné a predovšetkým v ekumenizmus s pohanmi veľmi cynicky nepriateľské voči Bohu a Kristovi a preto Konštantín II. nepochodil, arianizmus sa mu presadiť nepodarilo. To ale svedčí o obrovskom odpadlíctve vtedajších biskupov. Je až nepochopiteľné, ako silne pohanské bolo vtedy duchovenstvo – duchovenstvo už vtedy neslúžilo Bohu ale satanovi. Takže vidíme ako veľmi čiernu históriu má RKC – je až neuveriteľné ako veľmi duchovenstvo bojovalo proti Bohu. A duchovný otcovia biskupov a kňazov súčasnej RKC sú biskupi ktorí boli za čias Konštantína

 

Ďalšia teológia monoteistov (ariánov)

Monoteisti tvrdili, že bol čas kedy Syn nebol a to je pravda, pretože Biblia hovorí veľmi jasne a jednoznačne, že Boh najprv stvoril Ježiša a potom celý svet (prvorodený zo všetkého stvorenia, píše Pavol)

 

Kauza svätého Atanáza 295 – 373

Atanáz je považovaný za najväčšieho hrdinu a bojovníka proti ariánstvu z pohľadu štandardných kresťanských cirkví. Ako prvý vymyslel pojem ariáni, ako urážlivé pomenovanie pravých kresťanov, ktorí veria v jedného Boha, teda nie v pohanskú trojicu.

Aj napriek tomu, že vo wikipédii prispievajú ľudia, ktorí si ho zastávajú, predsa sa len pretlačili aj negatívne informácie o Atanázovi. Údajne jeho biskupské svätenie bolo neplatné a okrem toho vykonal aj vraždu

 

História cirkvi, ďalšie koncily

Prvý konštantínopolský koncil (381) potvrdil boj proti monoteizmu (arianizmu) a zostavil sa konštantínopolské vyznanie viery, zatiaľ nie záväzné a autoritatívne (záväzné bolo až pri Chalcedónskom koncile). Niet najmenších pochybností, že tento koncil bol maximálne neseriózny a monoteisti tam pravdepodobne zúčastnení ani vôbec neboli

Efezký koncil 431, maximálne neseriózny koncil, zvolal ho rímsky cisár bez toho, aby o tom vedeli západný biskupi. Cisárovi očividne išlo o zámernú neserióznosť koncilu. Nestor, ktorý sa pokúsil vytvoriť jasne monoteistické učenie tu bol odsúdený

Chalcedónsky koncil 451 sa dial na pozadí pravej viery (nestoriánstva) a herézy monofyzitizmu. Teológovia boli vynaliezaví a snažili sa sa nejako nasilu interpretovať čisto pohanské Nicejské vyznanie na monoteistickú vieru. Nicejské vyznanie sa dá totiž násilne interpetovať aj tak, že vlastne Otec a Syn sú totožní. Chalcedónske vyznanie teda vzniklo na základe kompromisu pravej viery (nestóriánstva) a herézy monofyzitizmu. Ale ako som už vysvetľoval, monofyzitizmus nemá nič spoločné s učením Biblie

Na tomto koncile si už konečne prvý krát RKC uvedomila, že asi by bolo na čase zrušiť pohanskú vieru a prejsť na monoteizmus. Tu už konečne teológom začalo dochádzať, že to zrovna nie je pravé orechové ak je cirkev pohanská. To im naozaj trvalo veľmi dlho kým na to po 126 rokoch vlastne prišli.

V každom prípade je Chalcedónsky koncil aj tak heretický, pretože aj tak je tu otec a syn prakticky ztotožňovaný čo je absolútne nebiblické

Tretí konštantinopolský koncil 680681 riešil už viacmenej detailné veci. Koncil rozhodol správne, že Otec a Syn majú jednu, nie dve vôle

Ďalšie väčšie diskusie boli v súvislosti s Veľkou schizmou. Teológovia sa úplne zbytočne a trápne hádali o nejakom drobnučkom detaile. V skutočnosti aj jedna aj druhá strana bola maximálne heretická, jedna viac ako druhá. Oboje strany verili v pohanskú trojicu, hádali sa len o tedaily

Neskôr východná aj západná cirkev bez koncilu prijala vyznanie Quicumque, ktoré cirkevný klamári zámerne účelovo pripísali Atanázovi, aby vyznanie pôsobil ako staré a dôveryhodné. Toto vyznanie je už o niečo lepšie ako Nicejské, ktoré je čisto pohanské. Ale toto vyznanie či sa to niekomu páči alebo nie, je to čierne na bielom dokázané, že je to len rozporuplné učenie, ktoré hovorí že je jeden Boh a zároveň traja bohovia (3 osoby). Toto učenie je len mišungom toho, čo počas celej predchádzajúcej histórie učila RKC po Nicejskom koncile. Kým nicejské vyznanie bolo čisto pohanské a cirkev ho nikdy neodvolala, Atanázové vyznanie je niečo medzi pohanstvom a kresťanstvom. Atanázové vyznanie uprednostňuje najviac cirkev (takmer všetky kresťanské cirkvi) až doteraz

Vidíme, že aj celá RKC si počas celej svojej histórie odporovala sama sebe. Najprv nicejský koncil nastolí čisto pohanské učenie, pri ktorom otec a syn sú dvaja bohovia, potom príde Chalcedónske vyznanie, ktoré úplne stotožňuje otca a Syna do jednej osoby (a aspoň tak sa teológovia pokúsili interpretovať pohanský NK urobiť monoteizmus). I keď oboje tieto protichodné teologické prúdy si jasne odporujú, oboje sú herézami. Vidíme, že neomylnosť pápeža je najsmiešnejšia hlúposť aká bola kedy Vatikánom vymyslená. Tu si neodporovali len pápeži ale dokonca aj celé koncily. Atanázovo vyznanie je len obyčajný mišung a kombinácia učenia Nicejského (prípadne Nicejsko carihradského) a Chalcedonskeho vyznania

Ja mám takú otázku na RKC: prečo počas svojej histórie nikdy neodvolala pohanský Nicejský koncil? Prečo počas histórie cirkev nikdy neprediskutovala celú problematiku pohanskej trojice od základu? Prečo sa nenašiel ani jeden jediný pápež, ktorý by tento problém riešil? Jedno je isté: duchovenstvo, vždy počas celej histórie po Nicejskom koncile nič iné nerobí, len bojuje proti Bohu ako sa len dá.

 

Veľká kauza RKC je aj Antiochijská synoda (264 až 269), ktorá uzákonnila pravú monoteistickú vieru (túto pravú vieru označuje RKC ako „herézu“ s označením Monarchianism, Monarchianismus) a odsúdila vtedajšie bludy. Historické pramene udávajú, že bola na Nicejskom koncile skupina teológov, ktorá bola za túto pravú teológiu, ale väčšina ju odmietala.

(marginálna pripomienka: Zaujímavé, že tiež sa v historických prameňoch udáva, že zo začiatku boli biskupi silne proti heretickej teológii „tá istá podstata“ teda otca aj syna vyhlásiť za pohanských bohov)

Možno by to nebolo správne nazvať ako synoda ale ako koncil. Toto je veľká kauza RKC, ktorú ututláva stáročia až doteraz. Tento Antiochijský koncil bol odsúdený Nicejským koncilom. Ale veď svätá katolícka cirkev je predsa neomylná a nikdy nerušila už raz koncilom schválené učenie!!! A teraz bum bác, je tu problém.

Veľmi upozorňujem na obozretnosť pri čítaní historických prameňoch o tomto koncile, pretože RKC mohla o tomto koncile šíriť zámerné dezinformácie.

Musíme si uvedomiť, že Nicejský koncil, neutvrdil cirkev v pravej viere (ako je to všeobecne známe), ale urobil obrovské zmeny a zmenil kresťanstvo na pravý opak ako pôvodne bola – z monoteizmu sa stalo pohanstvo

 

RKC si počas svoje histórie dobre uvedomovala, že jej učenie je vo vážnom rozpore s Bibliou. Ale to sa jednoducho vyriešilo. RKC začala hlásať že oficiálne učenie netvorí len Biblia, že Biblia nie je jediným zdrojom učenia cirkvi, ale aj cirkevní otcovia. A kto sú to cirkevní otcovia? Sú to napr. Atanáz a Augustín (354 – 430) radikálni bojovníci proti monoteizmu (arianizmu). Tak to sú naozaj slušní hrdinovia (irónia). RKC začala ľuďom vymývať mozgy, že nie je podstatné, čo píše Biblia, ale podstatné je to čo učí Svätá Cirkev, čo táto cirkev oficiálne hlása, to je podstatné a posvätné. A Bibliu tak tú dajme podľa možnosti čo najviac do úzadia. Kto povie čo i len slovo proti cirkvi, hneď je označený za heretika a je perzekvovaný. A toto platí aj dodnes v RKC

**

 

Na jednej anglickej stránke som našiel nasledovné:

"If you produce from the divine scriptures something that we all share, we shall have to listen. But those words which are not found in the scriptures are under no circumstance accepted by us, especially since the Lord warns us, saying, In vain they worship me, teaching human commandments and precepts' (Mt 5:19)" Maximinus (Arch-Arian Heretic), Debate with Maximinus, 1 (c. A.D. 428).

 

"Ak vyrábate z božského niečo Písma, ktoré všetci zdieľame, budeme musieť počúvať. Ale ty slová, ktoré sa nenachádzajú v písmach sú v žiadnom prípade prijatý nami, najmä preto, že Pán nás varuje, riekol: Márne ma ctí, učí ľudské prikázania a prikázania "(Mt 5,19)" Maximinus (Arch-Arian Heretic), diskusia Maximinus, 1 (cca 428 nl).

Komentár: tak vidíte takto argumentoval monoteista (arián). Jeho viera, jeho argumentácia je z Biblie, pretože to je Božia pravda, to je Božie neomylné zjavenie.

A veru to si RKC počas svojej histórie veľmi dobre uvedomovala,že Biblia je ich najväčší nepriateľ, veď biblickú argumentáciu používajú proti nim „heretici“

 

"Therefore, as I said above, if you had been a follower and assertor of Sabellianism or Arianism or any heresy you please, you might shelter yourself under the example of your parents, the teaching of your instructors, the company of those about you, the faith of your creed. I ask, O you heretic, nothing unfair, and nothing hard. As you have been brought up in the Catholic faith, do that which you would do for a wrong belief. Hold fast to the teaching of your parents. Hold fast the faith of the Church: hold fast the truth of the Creed: hold fast the salvation of baptism." John Cassian, Incarnation of the Lord, 6:5 (c. A.D. 429).

 

"Preto, ako som uviedol vyššie, ak ste bol stúpenec a assertor z Sabellianism alebo Arianism alebo kacírstva vám zapáči, môžete ukryť sa pod príklade svojich rodičov, výučbu svojich inštruktorov, spoločnosť tých, o vás, Vyznanie vašej viery. Pýtam sa, ó ty kacírov, nič nespravodlivé, a nič ťažké. Ako ste bol vychovaný v katolíckej viere, robiť to, čo by ste urobili za zlú vieru. Držte sa pevne k výučbe svojich rodičov . držte sa pevne na vieru cirkvi: držte pravdu o Creed:. držte spásu krstu "John Cassiano, inkarnácie Pána, 06:05 (c. AD 429).

Komentár: tak toto je argumentácia z roku 429 ale takáto smiešna argumentácia platí až dodnes. Vidíme, že tu sa teológ odvoláva hlavne na učenie a presvätú autoritu „svätej“ katolíckej cirkvi a na heretické Nicejské krédo. Len neviem pochopiť, čo má to Nicejské krédo spoločné s Bibliou

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Marián - Cirkev

15. 5. 2022 8:28

Kto vás počúva - mňa počúva, povedal Isus. Cirkev ustanovila, ktoré knihy budú v biblickom kánone. Ak mala Cirkev takú moc, aby správne vybrala knihy do biblie, potom má rovnakú moc, aby túto bibliu aj vyučovala a nie aby si človek sám bibliu vykladal. Protestantizmus si začal sám vykladať písma a dnes je v ňom cca 40 000 sektárskych denominácií. To je v ostrom rozpore s tým, čo písmo píše - aby ste jedno boli. Cirkev je teda najvyššia autorita. Ak Cirkev učila Trojicu, je podložená písmom. Pretože ak Syn Isus je rovný Bohu, pretože povedal - Ja a Otec sme jedno, alebo - kto mňa videl, Boha Otca videl - ak Duch Svätý je rovný Isusovi pretože Ten prehlásil - pošlem za seba náhradu - Utešiteľa Ducha, potom sa nemáme čo o Trojici baviť. Isus dokonca prehlasuje, že je lepšie ak On odíde, ale príde miesto Neho na svet Duch Svätý. Ak teda Duch Svätý dokáže nahradiť Syna, ktorý je Bohom, ako sám o sebe prehlasuje, potom Duch Svätý je rovný Bohu.

Iba Boh dokáže odpúšťať hriechy. Keď Isus odpúšťal hriechy, farizeji sa hnevali že sa stavia na úroveň Boha. A bolo to tak. Isus by nemohol odpúšťať hriechy ak by nebol Boh!

Ak Isus nie je Boh, naša viera je márna. Lebo Boh je na strane urazených ľuďmi, ktorí ho odmietli skrze hriech a preto len On môže urážku odstrániť. No ako odstránenie urážky platí biblické - odplata za hriech je smrť. Teda len smrť urazenej strany - Boha - môže odstrániť hriech. Ale to by musel Boh zomrieť a to nie je možné, pretože Boh je nesmrteľný - písmo hovorí - len Ty máš nesmrteľnosť.

Alebo žeby Boh mohol zomrieť? Do príchodu Christa to nebolo možné - ale žeby sa Boh stal človekom? A Slovo, ktoré vždy bolo u Otca a ktoré bolo OTEC, sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Takže je možné, že by Boh vzal na seba ľudské telo a v tomto tele zomrel?

A práve toto je jadrom kresťanstva, jeho podstata, bez ktorej nie je možná spása. Viera v túto pravdu dáva človeku spásu z milosti. Len problém je v tom, že filozofia bráni poznaniu, múdrosť bráni poznaniu, špekulácie bránia poznaniu a odmietnutie Cirkvi bráni poznaniu. Preto poznanie Trojice je nad ľudské poznanie, dané od Boha Otca človeku. Ak človek toto poznanie nemá, nebude spasený, je podobný tým, ktorí chodili s Christom, ale keď prehlásil, že musia jesť jeho telo, odišli od neho, lebo tvrdá to bola pre nich reč. Naproti tomu Peter prehlásil, že On je Christos, Syn Boha živého, čím Christa vyznal rovného Bohu. Isus mu nato povedal, že mu to nezjavila krv a telo (filozofia a ľudské rozumkovanie), ale Boh Otec (nadpozemské poznanie).

Aj na týchto stránkach je len ľudské rozumkovanie. Je tu veľká nepokora, pretože prvotná pokora je podriadenie sa Cirkvi - kto vás (potomkov apoštolov) počúva, mňa počúva a naopak. Je tu odvolávanie sa na písmo, ktoré práve táto Cirkev ustanovila.

Kto má uši, ten bude počuť, kto nemá Božieho Ducha, tomu škoda hovoriť. Toto nie je vecou ľudského rozumu, veď písmo hovorí, že veci Božie nemožno ľudsky rozsudzovať a inde - viera v Christa je bláznovstvom pre svet. Svet nemôže tejto viere pochopiť. Filozofia ako ľudské zmýšľanie zlyhalo v otázkach viery a táto neresť vytvorila iné a nové učenia, pretože vychádzajú z tela a nie z Ducha. História sa len opakuje... www.slovenskepravoslavie.sk

Milan Shagara - Re: Cirkev

11. 8. 2022 23:20

Prví kresťania nikdy neverili v trojicu. Všetci do konca 3.storočia boli subordinacionisti. Teda verili, že Ježiš je podriadený svojmu Otcovi.
Ak by sa jediný Boh Starého zákona zmenil na trojjediného, tak by o tom pojednávala Biblia a boli by to strany prísne monoteistických židov ostré polemiky voči kresťanom. Ale Biblia o tom mlčí! To nás e svedčí, že Boh SZ a NZ je stále ten istý, nakoľko,"Boh sa nemení"! A tým jediným Bohom je Jahve, Otec Ježiša Krista, ktorý je "hlavou Krista"! Trojica je vlastne triáda, ..... teda mnohobožstvo! (modlárstvo)

Igor - Re: Cirkev

10. 1. 2024 20:17

Ja a Otec sme jedno, alebo - kto mňa videl, Boha Otca videl
Keď toto beriete doslova tak potom musíte aj iné texty.
Napríklad:
Otec je väčší ako ja
Otec ktorý mi ich dal je väčší od všetkých
Idem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu.
A večný život je v tom aby poznali teba jediného pravého Boha a toho ktorého si poslal Ježiša Krista (Jan 17:3)
A dalo by sa pokračovať.

Ján 5:22 Veď Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal
Daná mi je všetká moc na nebi aj na zemi.
Tu máte odpoveď prečo môže Syn Boží odpúšťať hriechy.
V biblii nenájdete ani jeden verš kde by BOH Otec povedal o svojom synovi Boh Syn všade je Syn Boží. Ani Pán Ježiš o sebe nikde nepovedal že je Boh.
To že sa rovnal Bohu Otcovi si mysleli farizeji a v tej tradícií pokračujú kresťania do dnešných dní.

dusan - Biblia je monoteisticka?

8. 12. 2021 13:40

napr. Mt 28,19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého preco v troch osobach?

Igor - Re: Biblia je monoteisticka?

10. 1. 2024 19:56

To že sú spomenuté tri osoby neznamená že je to svätá trojica alebo trojedinečnost Boha.
Ja som Boh Abraháma Izáka Jákoba tiež sú tam tri osoby a nikoho ani nenapadne že sú svätá trojica alebo trojedinečnost.